Milujem sa rozprávať s inteligentnými ľuďmi, ktorým nie je cudzia ani spiritualita. Osobne som presvedčená o tom, že každý z nás by mal v niečo veriť — či už v Boha (akéhokoľvek) či vo vesmír — jednoducho v čokoľvek. Potrebuje to naša duša. A pokiaľ je hladná duša, telo ani myseľ nebudú tiež sýte nikdy.
Koncom decembra som sa rozprávala so sestriným manželom o tom, ako sa niekedy sťažujeme na problémy, no pritom sa ani len nesnažíme o ich vyriešenie.
Pri debate o zvládaní stresu, meditácii či dychových cvičeniach mi povedal jeden šivaistický (šivaizmus je najstarší hinduistický smer), príbeh, a odvtedy neprešiel jediný deň, kedy by som si naň nespomenula.
Rozhodla som sa preto zdieľať ho s vami — pretože verím, že mnohí z vás si v ňom nájdu presne to, čo práve potrebujú počuť — a to bez ohľadu na to, v čo alebo v koho veríte.
Príbeh
V šivaizme sa hovorí, že každý jeden človek na tomto svete si musí prejsť “temnou nocou duše”. Ide o životné obdobie, počas ktorého sa nám nič nedarí, všetko sa nám zrúti, a často pritom podľahneme depresii, úzkosti či dokonca rôznym závislostiam. Toto obdobie pritom býva tak náročné, že počas neho nám ani len nenapadne uvedomiť si, že je pre nás transformačné, a že akonáhle z neho vyjdeme, staneme sa tou najlepšou možno verziou sami seba.
V šivaizme sa pritom obrazne hovorí, že toto obdobie trvá 8 dní, 8 mesiacov alebo 8 rokov. Na Zemi však niekedy dávno existoval muž, ktorému sa vo všetkom darilo, a ktorý každého presviedčal o tom, že jemu sa nič takéto nestane. Že on sa tomuto “trestu” vyhne.
V jeden deň mu ale niečo nevyšlo, a Boh Šiva mu povedal, že jeho obdobie “temnej noci duše” sa práve začalo. Ľudia mu radili, že si tým jednoducho musí prejsť — tak, ako každý z nás. On však odmietal.
Temnej noci duše sa rozhodol vyhnúť. Zbalil si základné veci, našiel si opustenú jaskyňu, a strávil v nej 8 rokov.
Keď z nej vyšiel, utekal za Bohom Šivom, a povedal mu: “Vidíš? Ja som ti to hovoril! Vyhol som sa tomu!” Šiva sa však len pousmial a vysvetlil mu, že práve prežil 8 rokov ten najväčšej životnej temnoty. Keby vtedy bol vydržal a čelil by všetkým problémom, za 8 dní by toto obdobie prešlo.
Muž sa v tej chvíli rozplakal a uvedomil si, akú hlúposť spravil. Bolo už však neskoro.
Záver
To, čo si z toho vezmete, je len a len na vás. Tento príbeh sa dá vyložiť a pochopiť stovkou rôznych spôsobov. Čo som si z toho vzala ja, je to, že zametať problémy pod koberec a tváriť sa, že neexistujú, je zbabelé, a má to len jediný “efekt” — oberá nás to o čas, a tým pádom aj o život.