Ak si práve prechádzaš obdobím, ktoré je sprevádzané obrovskými snami a ambíciami, no nemáš pri sebe nikoho, kto by ich podporil… Nezastavuj sa. Ani v živote, a ani v tomto článku. Čítaj ďalej. Tieto riadky ti môžu pomôcť.
Poviem ti dve príbehy. Na prvý pohľad budú znieť nezmyselne, ale len si ich predstav.
Prvý. Predstav si, že kráčaš po ulici, keď zrazu začuješ, ako niekto kričí: “Všetci sa pozrite na tú hlupaňu s modrými vlasmi, aká je len smiešna!” Čo prirodzene spravíš, je to, že tomu ani nebudeš venovať pozornosť, pretože veľmi dobre vieš, že ty modré vlasy nemáš — a tak sa to predsa nemohlo týkať teba.
Druhý. Predstav si, že si listuješ noviny. Zrazu natrafíš na článok o mikrobiologickom rozbore stavcov slonov žijúcich v Afrike. Pristavíš sa pri tomto článku a prečítaš si ho? Predpokladám, že nie, pretože ťa to vôbec, ale vôbec nezaujíma.
Možno už tušíš, kam týmito riadkami mierim.
“Nezvládneš to.”
“To ti určite nevyjde.”
“Veď to je hlúposť.”
“Ok, tak si choď robiť tie svoje pi*****y.”
“Tvoje nápady sú hrozné.”
“Ty nič nevieš.”
Nuž, niektorí ľudia to, žiaľ, dokážu povedať aj takto otvorene. Iní ti to zas dajú najavo tým, ako sa na teba pozerajú, ako s tebou hovoria, ako s tebou vedú konverzáciu.
Problém ale nie je ani tak mentálna výbava týchto jedincov — tú ty nezmeníš.
Problémom je, že ty ich počúvaš.
Spomínaš si na prvý príbeh? “Všetci sa pozrite na tú hlupaňu s modrými vlasmi, aká je len smiešna!” Drahá, veď toho leprechauna, ktorý by toto zakričal, by si nepočúvala. Pretože sa ťa to netýka. Pretože nemáš modré vlasy. Prečo potom počúvaš tie neprajnícke reči?
Čudujem sa tomu, pretože… Prezradím ti tajomstvo. Ani tie vety sa ťa netýkajú. Pretože ak to tak cítiš a si odhodlaná, uspeješ vo všetkom, čo si zaumieniš.
Druhý príbeh — článok o slonoch by si zrejme nečítala. Nevenovala by si mu pozornosť. Pretože ťa nezaujíma. Prečo potom venovať pozornosť ponižujúcim urážkam, ktoré majú len jediný cieľ — podkopať tvoje sebavedomie? Sú pre teba rovnako irelevantné, ako ten mikrobiologický rozbor stavcov slonov (existuje vôbec niečo také?).
Poviem ti ešte jeden príbeh. Tentokrát nie fiktívny, ale skutočný. Môj vlastný.
Po celý svoj život som žala jeden úspech za druhým. Keď som mala 28-30 rokov, v kariére som mala neuveriteľne našliapnuté. Ľudia, s ktorými som pracovala, sa mi roky “smiali”, že ja ani nie som človek, ale stroj. A ja som bola šťastná nielen preto, ale aj kvôli tomu, že som okolo seba mala ľudí, ktorí na mňa boli hrdí, a ktorí by ma na 100 % podporili, aj keby im poviem, že ten mikrobiologický rozbor do Afriky idem robiť ja sama.
Pred rokom prišlo sťahovanie, úplné odčlenenie sa od všetkého, čo pre mňa predstavovalo “domov”.
Vieš, čo sa stalo? Aj moja pracovná produktivita klesla o, odhadujem, cca 60-70 %, a ani s tým málom, čo som spravila, som často nebola spokojná.
Začínala som samú seba podozrievať, že som vyhorela, čo sa mi ale nezdalo, pretože práca ma stále bavila a baví.
A potom, jedného dňa (nie tak dávno) som si neuvedomila, že…
Mať podporu je skvelé, ale… Zvládneš to aj bez nej.
Vieš, ľudia sú v dnešnej dobe až ohromujúco leniví, neproduktívni a negatívni. Akonáhle robíš niečo viac, je to CHYBA. Každý plače a spravidla kritizujú tí, ktorí by si tej kritiky zaslúžili najviac. Doslova odnášajú svoju vlastnú špinu pred tvoj zametený prah.
Dám ti jednu radu. Ak si chceš ísť za svojimi snami… Nechoď. Bež. A neobzeraj sa späť.
Keď si totiž niekde nespokojná — či už je to priateľstvo, práca, vzťah, byt, čokoľvek — a neodídeš odtiaľ do roka, ver mi, že neodídeš už nikdy. V tom momente už nie si obeťou zlých okolností (áno, aj to sa môže niekedy stať, a tvrdiť opak je toxická pozitivita).
V tom momente sa totiž stávaš DOBROVOĽNÝM doživotným väzňom.
A to nechceš.
Prosím, nepočúvaj reči ľudí, ktorí všetko vedia, všade boli, všetko videli, ale reálne ti nikdy ani jedinýkrát nepomohli. A dokonca ti neplatia ani účty, ani školu, ani cestovanie, ani nájom. A ak aj áno, alebo ak si ich z nejakého dôvodu chceš alebo musíš držať v živote — neznamená to, že musíš počúvať všetko, čo povedia.
Hovoria predsa o dievčati s modrými vlasmi.
A tým ty nie si.
Dosť bolo slov, teraz už utekaj za svojimi snami.
A ja tu počkám na to, kým pribehneš a pochváliš, ako skvele ti to napriek všetkým neprajníkom vyšlo.
📚 Viac motivácie či inšpirácie nájdeš v ebookoch na eshope.
